Príliš kreatívny kalendár

Niektoré predmety, ktoré každodenne používame, si určite zaslúžia vylepšenie designu. Napríklad s diaľkovým ovládaním k TV bude evidentne ešte roboty ako na kostole.

Ale prečo má niekto potrebu "kreatívne" manipulovať s čímsi tak zaužívaným, ako je štandardný spôsob zobrazenia udalostí v kalendári?

No schválne, skúste si v kalendári na webe hudobného festivalu Struny podzimu náhodne niekoho vybrať, a následne len pohľadom určiť, kedy má koncert.




Máte? Tak si kliknite na zvolenú fotku, a v detaile vpravo zistite, ako je to vlastne s tým dátumom koncertu.

(Ok, ak ste si vybrali hneď prvý koncert, tak ste dátum asi určili dobre. Ale to neznamená, že tento kalendár je v poriadku.)

Doteraz som si naivne myslela, že ak niekto chce silou-mocou dokázať, že je kreatívny, jednoducho všade použije Flash.

Teda, nie že by to tak nebolo aj v tomto prípade.

Prečo by webdesigneri nemali čítať ženské magazíny

Microsoft na BarCampe v Žiline vyhlásil súťaž Sexy web. Na pôsobenie spojenia slov "Microsoft" a "sexy" má určite každý svoj vlastný vyhranený názor, ale dnes ma viac zaujala mikrostránka projektu.

Mám podozrenie, že autorov designu inšpirovalo čítanie ženských magazínov, a mám na to dôkazy:

Ak náhodou bola pre to sexy logo, ozdobené trblietkami, inšpiráciou módna rubrika, vôbec mi to nevadí;
oveľa horšie sa mi zdá, že pri textoch, ktoré sú podstatným elementom stránky, sa webdesigneri nechali viesť nesmrteľnou radou z citovej poradne - buďte tajomne nečitateľná, to je sexy.




Prečo inak by na biele pozadie umiestnili svetlosivý text, a na bledomodré biely? Výsledkom sú texty na hranici čitateľnosti, a rozbitá diakritika celkový dojem nevylepšuje.

Ak má takto vyzerať "nová generácia webu", radšej ostanem pri tej starej.

Samozrejme, možno to len nie je optimalizované pre iné prehliadače ako IE (takže sama si za tento zážitok môžem).

Steve Krug by mal radosť

Lukáš Vodička (a partneri) sa hrdo hlási k odkazu Steva Kruga, experta na design a použiteľnosť, a cituje ho na svojej stránke.

Dokonca ide príkladom, a jednu jeho cennú, a asi najznámejšiu radu (Nenútťe užívateľa premýšľať) originálne uvádza do praxe.

Na podstránke "Proč potřebujete specialistu" si tak chvíľku môžete sústredene čítať, ale hneď od druhého nadpisu už vás nikto nenúti premýšľať, a môžete pokojne kontemplovať nad známou mantrou Lorem ipsum.



Na ďalších podstránkach Lukáš Vodička zachádza odvážne ešte ďalej, a oko a myseľ užívateľa necháva spočinúť na upokojujúcej prázdnote.

Frustrácia rýchlo a ľahko

Neviem či existuje niečo frustrujúcejšie ako vyhľadávanie, ktoré nefunguje.

Alebo možno viem - vyhľadávanie, ktoré síce nefunguje, ale predstiera, že funguje.






Presne takto sa správa vyhľadávanie na webe pražského Inštitútu Cervantes - po zadaní hľadaného slova sa stránka znova načíta, ale jej obsah sa nezmení.

A ja mám chuť aspoň zľahka do niečoho udrieť.

(Musím priznať, že občas sa mi po napínavom čakaní podarí dostať k chybovej hláške o nesprávnych parametroch, ale moje duševné rozpoloženie to už nevylepší.)

Tajomná mapa

Jedným z historicky overených spôsobov, ako vizuálne spracovať informácie, je mapa. Dobrá mapa je zrozumiteľná, a na relatívne malom priestore dokáže podať veľké množstvo informácií. Ukázať svoje pobočky, distribútorov, pokrytie alebo bankomaty pekne prehľadne na mape už pomaly patrí k dobrým mravom.

Niektoré mapy môžu dokonca obsahovať tajomstvá – napríklad ako mapa obchodných zástupcov na webe spoločnosti Monsanto. A svoje tajomstvá si dobre stráži - nielen že nie je klikacia, ale ani neobsahuje legendu.



Po krátkom pátraní som síce v ľavom navigačnom menu objavila položku, ktorá obsahuje zoznam obchodných predajcov aj s pridelenými regiónmi, ale preklikávať si medzi dvomi oknami kvôli vysvetleniu jednotlivých skratiek sa asi nie každému bude chcieť.

Takže áno, mapa je určite dobrý nápad - ale len mapa, ktorá je k užívateľom silne priateľská, inak svoj účel plniť nebude.

Tri dni ma naháňali, aj tak ma nedostali

Mám rada firemné blogy, samozrejme hlavne tie z branže.

A mám rada tag cloudy, pretože mi niekedy viac vyhovuje triedenie vytvorené za jazdy používateľmi, než vopred oficiálne ustanovené kategórie.

Tag cloud na firemnom blogu internetovej marketingovej agentúry Visibility by ma teda mal obzvlášť potešiť, nie?




Ani nie, keďže nad slasťami folksonómie prevažuje frustrácia z kurzorovej naháňačky uhýbajúcich a navzájom poprekrývaných tagov.

Triedenie je pre blbcov, inteligent zvládne aj chaos,

povedali si asi v e-shope s nástrojmi a spojovacím materiálom modeco, a presne podľa tohto hesla aj usporiadali tovar.

V jednej všezahŕňajúcej kategórii "Nástroje" sa tak ocitli pekne bratsky vedľa seba vŕtačky, visacie zámky, ochranné okuliare, francúzske kľúče aj stolárske ceruzky. A veľa iného.

Pri letmom pohľade do slovníka som sa síce presvedčila, že za nástroj sa dá považovať čokoľvek, čo patrí do množín "pomôcka na prácu, pracovný prostriedok, inštrument", ale to sa mi zdá na orientáciu v e-shope dosť málo, a ani možnosť triediť tovar podľa výrobcu to nezachráni.

Snahu preklikať sa až k objednávke som stratila niekde okolo tretej strany zoznamu produktov vybranej kategórie.




(Lingvisti s masochistickými sklonmi iste ocenia aj lahôdky typu "vybračná brúska" alebo "sada vrtákou", aj keď to by sa dalo považovať za prefíkané SEO, ktoré berie do úvahy cieľovú skupinu a jej schopnosti.)

Ako donútiť zákazníkov, aby nákupný košík vysypali ešte pred pokladňou?

Jednoducho, spravte to ako e-shop Cesta prírody: Krížik na zatvorenie košíka (a zároveň na návrat k nakupovaniu) a odkaz na vyprázdnenie košíka umiestnite čo najbližšie k sebe.
A nedávajte tam žiadnu overovaciu otázku, ešte by sa mohlo stať, že si to užívatelia rozmyslia a šťastlivo s nákupom dorazia až k pokladni.



Skutočne chcú zákazníci až tak často všetko z košíka odstrániť a nakupovať znova od nuly? Samozrejme že nie - buď sa rozhodnú z obchodu úplne odísť, a v tom prípade žiadne špeciálne tlačítko nepotrebujú,
alebo chcú odstrániť len niekoľko položiek, a na to im úplne stačia mazacie tlačítka pri jednotlivých položkách priamo v košíku.

Takže najepšie by bolo to nešťastné vysypávacie tlačítko odstrániť úplne.



Edit: Opravené, detaily v komentároch.

Obľúbené Lorem ipsum

Športové obchody asi predpokladajú, že ich cieľová skupina číta málo a nerada. Už som tu spomínala jedny symbolické obchodné podmienky, a dnes tu máme symbolický vysvetľujúci text k cenám dopravy.



Zdroj: cenník poplatkov za dopravu, velocentrum.cz

Jedna formulárová

Nech zdvihne ruku každý, kto rád vypĺňa formuláre. A nech zdvihne obe ten, kto ich rád vypĺňa opakovane. (Ja sa hlásiť nebudem.)

Chápem, že niekedy je to nevyhnutné, ale prečo to užívateľom nezjednodušiť vždy keď sa to aspoň trochu dá?

Napríklad formulár na nahlasovane chýb v článkoch na sme.sk by kľudne mohol mať môj e-mail predvyplnený, keď som na sme.sk zaregistrovaná a zalogovaná.





Drobnosť, ale ktovie ako ovplyvňuje pomer nájdených a úspešne nahlásených chýb?

Trochu zlomyseľného humoru

Neviem kde vzali majitelia a autori webov predstavu, že rôzne cenníky, obchodné podmienky, jedálne lístky a podobné dokumenty si my užívatelia najradšej najprv pekne stiaheme k sebe do počítača, otvoríme programom na to určeným a až tak plne oceníme jedinečnosť informácií v dokumente obsiahnutých. (Možno si myslia, že informácie zobrazené priamo v browseri si nedokážeme až tak vážiť, alebo že by sme nebodaj mohli prísť o kopec zábavy s rozbitým formátovaním.)

Nech už je to akokoľvek, až donedávna som si myslela, že je za tým pravdepodobne len pohodlnosť a nedostatok uvažovania - ak dokument už existuje vo forme .doc alebo .xls, asi nie je nič jednoduchšie, ako ho nezmenený nahrať na web. Ale po stiahnutí a otvorení cenníkov firmy Vetex sa mi zdá, že v tomto prípade je to čistá zlomyseľnosť.

Síce najprv slušne upozornia, že dokumenty sú vo formáte xls,


ale po ich stiahnutí a otvorení sa dozvedám, že cenník nie je k dispozícii.


Asi treba zamieriť ku konkurencii.