Jednoduchšie cestovanie

Dnes je v pláne zase pochvala - nové mapy Idosu fungujú až na pár detailov výborne. Priamo na mapu sa dá umiestniť začiatok a cieľ cesty, a následne vyhľadať vhodné spojenie. Najlepšie je, že netreba poznať názvy a umiestnenia zastávok alebo dokonca čísla liniek. Stačí len vedieť, odkiaľ a kam chcem ísť, a okrem výpisu liniek a časov navrhovaného spojenia, sa výsledná trasa zobrazí na mape (čo poteší hlavne nás, slabo zorientované náplavky.)



Celkom užitočná môže byť aj možnosť jednoducho zobraziť čas, v ktorom cez vybranú zastávku spoj prechádza, alebo rovno všetky časy odchodov zo zastávky.

Ešte by bolo treba trochu doladiť pár detailov — napríklad získanie trvalého odkazu a dokonca aj prehodenie začiatočnej a cieľovej adresy je skomplikované ukrytím pod odkaz “Další akce”, (a oboje by sa dalo elegantne vyriešiť jednoduchými viditeľnými ikonami), niektoré nadpisy nie sú veľmi zrozumiteľné, atď., ale som rada, že konečne niekto pri navrhovaní aplikácie myslel na ľudí.

Príliš kreatívny kalendár

Niektoré predmety, ktoré každodenne používame, si určite zaslúžia vylepšenie designu. Napríklad s diaľkovým ovládaním k TV bude evidentne ešte roboty ako na kostole.

Ale prečo má niekto potrebu "kreatívne" manipulovať s čímsi tak zaužívaným, ako je štandardný spôsob zobrazenia udalostí v kalendári?

No schválne, skúste si v kalendári na webe hudobného festivalu Struny podzimu náhodne niekoho vybrať, a následne len pohľadom určiť, kedy má koncert.




Máte? Tak si kliknite na zvolenú fotku, a v detaile vpravo zistite, ako je to vlastne s tým dátumom koncertu.

(Ok, ak ste si vybrali hneď prvý koncert, tak ste dátum asi určili dobre. Ale to neznamená, že tento kalendár je v poriadku.)

Doteraz som si naivne myslela, že ak niekto chce silou-mocou dokázať, že je kreatívny, jednoducho všade použije Flash.

Teda, nie že by to tak nebolo aj v tomto prípade.

Prečo by webdesigneri nemali čítať ženské magazíny

Microsoft na BarCampe v Žiline vyhlásil súťaž Sexy web. Na pôsobenie spojenia slov "Microsoft" a "sexy" má určite každý svoj vlastný vyhranený názor, ale dnes ma viac zaujala mikrostránka projektu.

Mám podozrenie, že autorov designu inšpirovalo čítanie ženských magazínov, a mám na to dôkazy:

Ak náhodou bola pre to sexy logo, ozdobené trblietkami, inšpiráciou módna rubrika, vôbec mi to nevadí;
oveľa horšie sa mi zdá, že pri textoch, ktoré sú podstatným elementom stránky, sa webdesigneri nechali viesť nesmrteľnou radou z citovej poradne - buďte tajomne nečitateľná, to je sexy.




Prečo inak by na biele pozadie umiestnili svetlosivý text, a na bledomodré biely? Výsledkom sú texty na hranici čitateľnosti, a rozbitá diakritika celkový dojem nevylepšuje.

Ak má takto vyzerať "nová generácia webu", radšej ostanem pri tej starej.

Samozrejme, možno to len nie je optimalizované pre iné prehliadače ako IE (takže sama si za tento zážitok môžem).

Steve Krug by mal radosť

Lukáš Vodička (a partneri) sa hrdo hlási k odkazu Steva Kruga, experta na design a použiteľnosť, a cituje ho na svojej stránke.

Dokonca ide príkladom, a jednu jeho cennú, a asi najznámejšiu radu (Nenútťe užívateľa premýšľať) originálne uvádza do praxe.

Na podstránke "Proč potřebujete specialistu" si tak chvíľku môžete sústredene čítať, ale hneď od druhého nadpisu už vás nikto nenúti premýšľať, a môžete pokojne kontemplovať nad známou mantrou Lorem ipsum.



Na ďalších podstránkach Lukáš Vodička zachádza odvážne ešte ďalej, a oko a myseľ užívateľa necháva spočinúť na upokojujúcej prázdnote.

Frustrácia rýchlo a ľahko

Neviem či existuje niečo frustrujúcejšie ako vyhľadávanie, ktoré nefunguje.

Alebo možno viem - vyhľadávanie, ktoré síce nefunguje, ale predstiera, že funguje.






Presne takto sa správa vyhľadávanie na webe pražského Inštitútu Cervantes - po zadaní hľadaného slova sa stránka znova načíta, ale jej obsah sa nezmení.

A ja mám chuť aspoň zľahka do niečoho udrieť.

(Musím priznať, že občas sa mi po napínavom čakaní podarí dostať k chybovej hláške o nesprávnych parametroch, ale moje duševné rozpoloženie to už nevylepší.)

Tajomná mapa

Jedným z historicky overených spôsobov, ako vizuálne spracovať informácie, je mapa. Dobrá mapa je zrozumiteľná, a na relatívne malom priestore dokáže podať veľké množstvo informácií. Ukázať svoje pobočky, distribútorov, pokrytie alebo bankomaty pekne prehľadne na mape už pomaly patrí k dobrým mravom.

Niektoré mapy môžu dokonca obsahovať tajomstvá – napríklad ako mapa obchodných zástupcov na webe spoločnosti Monsanto. A svoje tajomstvá si dobre stráži - nielen že nie je klikacia, ale ani neobsahuje legendu.



Po krátkom pátraní som síce v ľavom navigačnom menu objavila položku, ktorá obsahuje zoznam obchodných predajcov aj s pridelenými regiónmi, ale preklikávať si medzi dvomi oknami kvôli vysvetleniu jednotlivých skratiek sa asi nie každému bude chcieť.

Takže áno, mapa je určite dobrý nápad - ale len mapa, ktorá je k užívateľom silne priateľská, inak svoj účel plniť nebude.

Tri dni ma naháňali, aj tak ma nedostali

Mám rada firemné blogy, samozrejme hlavne tie z branže.

A mám rada tag cloudy, pretože mi niekedy viac vyhovuje triedenie vytvorené za jazdy používateľmi, než vopred oficiálne ustanovené kategórie.

Tag cloud na firemnom blogu internetovej marketingovej agentúry Visibility by ma teda mal obzvlášť potešiť, nie?




Ani nie, keďže nad slasťami folksonómie prevažuje frustrácia z kurzorovej naháňačky uhýbajúcich a navzájom poprekrývaných tagov.